Slovenčina

                                                               (in Slovak)

Región - Stredná Európa.

Počet hovoriacich - vyše 7 miliónov.

Písmo - Latinka.

Slovenčina patrí do skupiny západoslovanských jazykov (spolu s češtinou, poľštinou a lužickou srbčinou).

Po slovensky sa hovorí na Slovensku (asi 5 miliónov ľudí) a ďalej v týchto krajinách (uvedené sú počty zahraničných Slovákov odhadované (krajinskými spolkami a zastupiteľskými úradmi)/oficiálne údaje za rok 2000/2001):

• v Spojených štátoch (1 200 000/821 325)
• v Česku (350 000/183 749)
• v Maďarsku (110 000/17 693*) – * ale znalosť slovenčiny uvádza 68 852 osôb
• v Kanade (100 000/50 860)
• v Srbsku (60 000/59 021) – najmä vo Vojvodine
• v Poľsku (47 000/2 000*) – * Ústredná sčítacia komisia akceptovala námietku Spolku Slovákov proti tomuto číslu
• v Rumunsku (18 000/17 199)
• v Ukrajine (17 000/6 397) – najmä v Podkarpatskej Rusi
• v Rakúsku (10 234/10 234)
• v Chorvátsku (5 000/4 712)

a v ďalších krajinách. Celkový odhadovaný počet osôb slovenského pôvodu v zahraničí roku 2001 je 2 016 000.

Slovenčina ako úradný jazyk

Slovenčina je oficiálne úradným jazykom Slovenska a Vojvodiny. V súvislosti so širokou zrozumiteľnosťou slovenčiny umožňuje český právny poriadok používať slovenčinu, na rozdiel od iných menšinových jazykov, bez prekladateľa či tlmočníka v právnych a úradných úkonoch. Týka sa to mnohých aspektov spoločenského života na celom území Česka. Napríklad Správny poriadok (zákon č. 500/2004 Zb.) stanovuje: "V řízení se jedná a písemnosti se vyhotovují v českém jazyce. Účastníci řízení mohou jednat a písemnosti mohou být předkládány i v jazyce slovenském" (§16, odsek 1). Zákon 337/1992 Zb. o správe daní a poplatkov „Úřední jazyk: Před správcem daně se jedná v jazyce českém nebo slovenském. Veškerá písemná podání se předkládají v češtině nebo slovenštině..." (§ 3, odsek 1).

Kodifikačné príručky

Kodifikačné príručky určujú, ktoré slová sa v slovenčine považujú za spisovné. Ide o 4 zákonom predpísané knihy.

Nárečia

Slovenské nárečia sa navzájom značne rôznia a delia sa na 3 skupiny:

• západoslovenské nárečia (najbližšie češtine).
• stredoslovenské nárečia (v južnej časti majú niekoľko znakov spoločných s južnoslovanskými jazykmi)
• východoslovenské nárečia

Abeceda

Slovenčina používa abecedu zloženú z modifikovaných latinských písmen. Modifikácie spočívajú v používaní diakritických znamienok: dĺžňa, mäkčeňa, dvojbodky a vokáňa. Na označenie jednej hlásky sa zvyčajne používa jedno písmeno.

Malá slovenská abeceda vo svojom poradí:

a á ä b c č d ď dz dž e é f g h ch i í j k l ĺ ľ m n ň o ó ô p q r ŕ s š t ť u ú v w x y ý z ž

Hláskoslovie

V slovenskom hláskosloví rozlišujeme:

• samohlásky: a á ä e é i í o ó y ý u ú
• dvojhlásky: ia, ie, iu, ô
• spoluhlásky: b c č d ď dz dž f g h ch j k l ĺ ľ m n ň p q r ŕ s š t ť v w x z ž

Spoluhlásky q, w a x sa používajú len v slovách cudzieho pôvodu. Z historických dôvodov sa však v slovenských textoch (najmä vo vlastných menách) používajú aj české hlásky ě, ř, ů a nemecké hlásky ö a ü.

Source: http://sk.wikipedia.org/wiki/Sloven%C4%8Dina