(in Slovak)
Región - Stredná Európa.
Počet hovoriacich - vyše 7 miliónov.
Písmo - Latinka.
Slovenčina patrí do skupiny západoslovanských
jazykov (spolu s češtinou, poľštinou a lužickou srbčinou).
Po
slovensky sa hovorí na Slovensku (asi 5 miliónov ľudí) a ďalej v týchto
krajinách (uvedené sú počty zahraničných Slovákov odhadované (krajinskými
spolkami a zastupiteľskými úradmi)/oficiálne údaje za rok 2000/2001):
- v Spojených štátoch (1 200 000/821 325)
- v Česku (350 000/183 749)
- v Maďarsku (110 000/17 693*) – * ale znalosť slovenčiny uvádza 68 852 osôb
- v Kanade (100 000/50 860)
- v Srbsku (60 000/59 021) – najmä vo Vojvodine
- v Poľsku (47 000/2 000*) – * Ústredná sčítacia komisia akceptovala námietku Spolku Slovákov proti tomuto číslu
- v Rumunsku (18 000/17 199)
- v Ukrajine (17 000/6 397) – najmä v Podkarpatskej Rusi
- v Rakúsku (10 234/10 234)
- v Chorvátsku (5 000/4 712)
a v ďalších krajinách. Celkový odhadovaný
počet osôb slovenského pôvodu v zahraničí roku 2001 je 2 016 000.
Slovenčina ako úradný jazyk
Slovenčina je oficiálne úradným jazykom
Slovenska a Vojvodiny. V súvislosti so širokou zrozumiteľnosťou slovenčiny
umožňuje český právny poriadok používať slovenčinu, na rozdiel od iných
menšinových jazykov, bez prekladateľa či tlmočníka v právnych a úradných
úkonoch. Týka sa to mnohých aspektov spoločenského života na celom území Česka.
Napríklad Správny poriadok (zákon č. 500/2004 Zb.) stanovuje: "V řízení se
jedná a písemnosti se vyhotovují v českém jazyce. Účastníci řízení mohou jednat
a písemnosti mohou být předkládány i v jazyce slovenském" (§16,
odsek 1). Zákon 337/1992 Zb. o správe daní a poplatkov „Úřední jazyk: Před správcem daně se jedná
v jazyce českém nebo slovenském. Veškerá písemná podání se předkládají v
češtině nebo slovenštině..." (§ 3, odsek 1).
Kodifikačné príručky
Kodifikačné príručky určujú, ktoré slová
sa v slovenčine považujú za spisovné. Ide o 4 zákonom predpísané knihy.
Nárečia
Slovenské nárečia sa navzájom značne
rôznia a delia sa na 3 skupiny:
- západoslovenské nárečia (najbližšie češtine).
- stredoslovenské nárečia (v južnej časti majú niekoľko znakov spoločných s južnoslovanskými jazykmi)
- východoslovenské nárečia
Abeceda
Slovenčina používa abecedu zloženú z
modifikovaných latinských písmen. Modifikácie spočívajú v používaní
diakritických znamienok: dĺžňa, mäkčeňa, dvojbodky a vokáňa. Na označenie
jednej hlásky sa zvyčajne používa jedno písmeno.
Malá slovenská abeceda vo svojom poradí:
a á ä b c č d
ď dz dž e é f g h ch i í j k l ĺ ľ m n ň o ó ô p q r ŕ s š t ť u ú v w x y ý z
ž
Hláskoslovie
V slovenskom hláskosloví rozlišujeme:
- samohlásky: a á ä e é i í o ó y ý u ú
- dvojhlásky: ia, ie, iu, ô
- spoluhlásky: b c č d ď dz dž f g h ch j k l ĺ ľ m n ň p q r ŕ s š t ť v w x z ž
Spoluhlásky q, w a x
sa používajú len v slovách cudzieho pôvodu. Z historických dôvodov sa však v
slovenských textoch (najmä vo vlastných menách) používajú aj české hlásky ě,
ř, ů a nemecké hlásky ö a ü.
No comments:
Post a Comment